Máriu Žilíkovú-Herodekovú charakterizuje individuálny výtvarný rukopis. Vyhýba sa experimentálnym krajnostiam i akademizujúcej konvencii. V rannej tvorbe autorka inklinovala ku kultivovanej farebnosti kompozícií malých formátov s pútavými reliéfnymi prvkami.Uvedené atribúty tvorby dokumentuje vo viacerých komorných dielach a objektoch. Autorka využíva i kombináciu viacerých rôznorodých materiálov k dosiahnutiu kompaktibility artefaktu. V oblasti voľnej komornej plastiky je u autorky evidentný cit pre materiál a neopakovateľný poeticko-imaginatívny pohľad. V jej dielach sa prelína úprimná insitnosť púťových obrázkov či atrakcií s profesionálnou kultivovanosťou. V autorkiných dielach cítiť divadelnú metaforu, ktorej nechýba odľahčenosť a poetická skratka, ktorá ju počas tvorivého obdobia v tomto prostredí neustále ovplyvňovala a stále ovplyvňuje.

     Myslím, že ju treba obdivovať vtom smere, že má tú emocionálnu, ale i profesnú schopnosť objaviť príbeh v rôznych podnetoch a skĺbiť intuitívnosť tvorivého nápadu s rôznorodým materiálom, niekedy ready madeom, jednoduchým no nápaditým, ktorý dokáže dielu dať dušu a oživiť ho. Tak sa v jej tvorbe môžeme stretnúť s nezbednými veselými anjelmi, rohatými, no neškodnými čertami, z ktorých vôbec nejde hrôza, skôr vnímame ich potmehútstvo a rozšantenosť. Takýmto charakteristickým výtvarným objektom z obdobia deväťdesiatych rokov je „Novembrová scéna" - v súčasnosti nachádzajúca sa v akvizičnom fonde Nitrianskej galérie, ktorú mali možnosť vzhliadnuť i návštevníci Pražského quadrienále '91.

K tejto téme, ktorú som otvorila som v jednom v jej starších katalógoch objavila krásne a úprimné vyznanie, ktoré, kto ju pozná vie, že ju výstižne charakterizuje. Citujem: „Viem, že človek má byť dobrý. Moji anjeli sú obrazmi mojich dobrých skutkov. Vždy keď urobím niečo dobré, tak mi spod dláta vychádzajú krídla. A keď urobím niečo zlé, tak kopytá a chvosty. Ale niekedy sa mi stane, že sa ocitnem zoči-voči okrídlenému čertovi, alebo anjelovi s kopytami
a rožkami...

„Zrkadlá z divadla" v tomto výstavnom projekte sa autorka snažila posunúť výtvarnú myšlienku nielen k sebe, ale ku všetkým, pomknúť ich i k zamysleniu, formou vážnych i úsmevných artefaktov, v ktorých dominovali jej obľúbenci - anjeli, čerti ale i známe historické osobnosti
z nitrianskeho prostredia - Zrkadlo Svätoplukovej ženy a iné.

Mária Žilíková-Herodeková je členkou združenia N'89, s ktorým absolvovala viacero kolektívnych výstavných projektov nielen doma, ale i v zahraničí. Individuálne vystavovala
v Nitrianskej galérii, vArt galérii v Nitre, v Galérii na námestí v Topoľčanoch, v Galérii Akcent v Nitre, v Galérii Michalský dvor v Bratislave. Jej domovským a pracovným zázemím je Staré divadlo v Nitre, kde pôsobí ako scénická výtvarníčka. Počas svojho tvorivého obdobia sa podieľala na vyše dvadsiatich scénických výpravách, z ktorých uvádzam tie najzaujímavejšie
z posledných rokov: Belasý vták (2000), Snehová kráľovná (2003), Čin-čin (2004), Ponitrianske vyprávky (2005), Havran z kameňa (2006), O psičkovi a mačičke (2007), Slovenský Betlehem (2008).

Výstava scénickej výtvarníčky Márie Žilíkovej-Herodekovej je úvodnou výstavou v novo zrekonštruovanom stánku Thálie.

                                                               PhDr. Marta Hučková
Nitra, marec, 2009                                   historička umenia